Koberec v interiéri

Koberec Pazyryk

KOBEREC sprevádza človeka už viac ako 2000 rokov, vymedzoval posvätný priestor k modlitbám, ozdoboval dom, slúžil k osobnému pohodliu, dotváral pocit domova. 

Predstavoval a aj dnes predstavuje estetický doplnok architektúry, spôsob individuálnej prezentácie ale aj symbol spoločenského postavenia.

Koberec nám ponúka komfort, poskytuje pocit mäkkej a teplej podlahy, má schopnosť izolovať tepelne a zvukovo a jeho umiestnenie môže vniesť do interiéru jedinečnú atmosféru.

            Prvé koberce sa zhotovovali pravdepodobne v strednej Ázii a ich výroba vyžadovala zručnosť, precíznosť a lásku k remeslu, ktorých výsledkom bolo malé umelecké dielo. Ručne viazané koberce sú dodnes dokladom najznámejšej orientálnej remeselnej zručnosti. Najstarším kobercom na svete je perzský koberec – tzv. Pazyryk, datovaný do 5.storočia pred n.l., ktorý bol objavený v oblasti Pazyryk na Sibíri, na hraniciach medzi Ruskom a Mongolskom v roku 1947 v hrobke altajského kočovníka. Koberec sa zachoval vo veľmi dobrom stave, pretože bol zakonzervovaný v ľade. Kvalitne spracovaná vlna, viazaná veľmi jemným symetrickým uzlom, motív vysokej zveri a perzských jazdcov na koňoch je dokladom dlhej tradície výroby, ktorá predchádzala zhotoveniu tohto koberca.

            Pre Európu objavil koberec známy cestovateľ Marco Polo, ktorý sa už v 13. storočí zmieňuje o veľmi kvalitných tureckých kobercoch, ale výraznejšie sem začali prenikať v 15. až 16. storočí, kedy si získavajú popularitu a stávajú sa neodmysliteľnou súčasťou kráľovských dvorov.

Kvalita kobercov sa určuje podľa materiálu, z ktorých sú vyrobené,  závisí tiež od hmotnosti a počtu vlákien použitých na m², od podkladového materiálu a spôsobu výroby.

            Najvhodnejším prírodným materiálom z hľadiska praktického, estetického a ekologického je čistá strižná vlna, teda prírodné živočíšne vlákno získavané strihaním oviec. Na jej kvalitu majú vplyv klimatické podmienky, spôsob chovu, potrava a druh oviec, ale tiež ročné obdobie ich strihania. Spracovávanie vlny neprebieha karbonizáciou, teda odstraňovaním prímesí a nečistôt chemickou cestou, vlna sa perie vo vode a je čistená mechanicky na mykacích a česacích strojoch. Koberce z čistej strižnej vlny si zachovávajú vynikajúci vzhľad veľmi dlhú dobu, odpudzujú prach a špinu, zlepšujú akustiku v miestnosti, majú výborné izolačné vlastnosti - dokáže udržať až o 12%viacej tepla ako drevené podlahy. Veľkou prednosťou vlny je jej nehorľavosť - vlna sa iba škvarí. Vlna ako najstaršie kobercové vlákno je prirodzený prírodný materiál, ktorý nestarne a je schopný vydržať až 50 rokov. Čím vyššia je jeho hustota tkania, tým väčšia je jeho odolnosť a životnosť. Pre jemné koberce sa využíva iba vlna z chrbta, ktorá má vysoký lesk a je dlhá. Vlnené koberce sú v porovnaní s umelými príjemnejšie na dotyk a dnes sú už vyrábané aj s protimoľovou úpravou. Najrozšírenejším typom vlny používanej na ručne aj strojom tkané koberce je novozélandská vlna, ktorá sa vyznačuje veľkou čistotou, pevnosťou a rovnomernosťou hrúbky a dĺžky vlákien. Koberce vyrobené z vlny vytvárajú atmosféru prvotriednej kvality, krásy a dobrého vkusu.

Z prírodných materiálov sa okrem vlny, kože ale aj hodvábu  pri výrobe kobercov využívajú tiež rastlinné vlákna z plodov kokosových paliem a sisalu. Koberce, resp. podlahové krytiny z rastlinných vlákien sú extrémne odolné voči poškodeniu, preto sú vhodné na miest so zvýšenou záťažou, majú vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti a sú rezistentné voči  baktériám a sú antialergické.  Koberce z rastlinných vlákien sú však tvrdé a drsné na dotyk, preto nie sú vhodné do domácností s malými deťmi.           

            Moderná technika strojovej výroby dokáže do najmenších detailov reprodukovať klasické vzory ručné viazaných kobercov ale aj moderných predlôh od popredných dizajnérov a  vyrobiť ich podstatne rýchlejšie a lacnejšie. Medzi ich hlavné výhody patrí prijateľná cena a jednoduchšia údržba.

            Polypropylénové vlákna sú pevné, odolné proti plesniam a zvyčajne upravené antistaticky. Koberce zo 100 percentného polypropylénu sú dnes už definitívne na ústupe, a to predovšetkým pre ich nevýhodné užívateľské vlastnosti, pretože časom plstnatejú. Riešenie ponúka tepelne upravený polypropylén, takzvaný Heat Set. Zahriatím vlákien polypropylénu sa zlepší vzhľad koberca i možnosti jeho udržiavania. Vďaka tomu sa niektoré vlastnosti koberca dokážu priblížiť vlastnostiam vlnených kobercov. Dobre prijímajú farbu a zvyčajne sa používajú na výrobu plyšových druhov. Ďalším vylepšenmí sa toto vlákno upravuje" na akryl (acrylic), ktorý sa podobá vlne. V prípade, že ide o ručne viazaný druh koberca, je na prvý pohľad nerozoznateľný od pravého vlneného koberca.

            Polyamidový (nylonový) koberec je mimoriadne trvanlivý a pružný, dobre odoláva špine a je preň typická mechanická odolnosť a tzv. tvarová pamäť, teda. schopnosť zľahnutého vlákna vrátiť sa do pôvodnej polohy. V porovnaní s polypropylénovým kobercom je jemnejší, ale zároveň drahší. Na zvýšenie odolnosti sa ďalej upravuje napr. tepelným žíhaním, alebo prísadami – takto vznikajú materiály ako polyamid-dupont a polyamid-novel.

Na zvýšenie jemnosti a mäkkosti kobercov sa ako doplnkový materiál používajú polyesterové vlákna, ktoré zvyšujú aj schopnosť prírodných vlákien zachovávať svoj tvar.

            Pri výbere koberca by sa nemalo popri praktickej stránke zabudnúť na skutočnosť, že svetlé farby, malé vzory a celoplošné krytiny priestor opticky zväčšujú, naopak, veľké vzory a tmavé farby ho zmenšujú. Neutrálnejší koberec dovoľuje väčšiu rozmanitosť pri zariaďovaní interiéru ostatnými predmetmi. Najdôležitejšie je správne zladiť spôsob používania a druh koberca a v každom prípade by mal ladiť so zvyškom interiéru.